Japanese Rock

anya · Posted: Fri 19:06, 24 Oct 2008 Post subject: snaha sa oceni

moja prva poviedka ale tak snazila som sa...dufam ze sa vam bude pacit prosim okomentujte...

Kai sa prechadzal po firme. Teraz je v novej skupine Gazette! Sú tam
fajn chalani. Nepoznajú sa dlho ,ale
sú dobrý priatelia už od začiatku. -Budeme dobrý tím a ešte
lepšia skupina!- usmial sa pre seba Kai.
"Jejda! Meškam na skúšku! Zase!" Rýchlo zamieril do novej
skušobne.Cestou sa 5-6 krát podkol z toho
5 krát aj s pádom až sa konečne dostal pred dvere skušobne. Vošiel
takým rachotom ,že naňho všeci
šoknuto pozreli. Ale neboli tam len 4 osoby ktoré čakal ,že tam
budú. Tie tam vlastne ani nevidel.
Boli tam aj ľudia ktorých nepoznal,apoň nie osobne. Boli tam Dieske a
Kaoru z Dir en Grey,
ďalší traja Kaiovi neznámi chalani a...a Miyavi!
Kai ho poznal a aj jeho pesníčky ale naživo ho ešte nevidel.Len tam
tak stál a pozeral na všetkých čo
pozerali naňho. Znovu otvoril dvere a pozrel na vonkajšie číslo
dverí. Bolo správne. "Čo?"
Znovu dvere zavrel a otočil sa späť ku skupinke chalanov čo z neho
stále nespúštali oči.
Zrazu mu pri uchu zakričal známi hlas: "Meškáš!!!" Bol to Aoi a Kai
bol rád že ho vidí ale bol v šoku
a nechápal čo sa deje, tak len naňho nechápavo pozrel a znovu
povedal: "Čo?"
Kaiovi nebolo príjemne všetky tie pohlady ľudí."Meškáš." Povedal
ďalší známi hlas ktorý patril Uruhovi.
Potom keď už Kai objavil aj ostatných členov Gazette usmial sa. "
Meškám ,ale som tu!"
"Lenže skúška už skončila." oznámil Ruki. "Ako to? Veď sa mala
začať len pred 5 minútami."
"Ano ,ale prišla nám návšteva a chýbal nám bubeník tak sme ju
odložili."
Miyavi sa usmial nad Kaiovím nechápavím a pritom takým zlatým
vyrazom. Pristúpil k nemu a
začal si ho obhliadať. "Tak ty musíš byť ten nový bubenik hm...?"
"A...Ano som." "Ako sa volaš?"
"Kai"
Tak Kai, poviem ti na rovinu vyzeráš celkom k svetu ale vieš aj tak
hrať?" Keho priamosť Kaia zaskočila
ešte viac.
"Nó ja neviem to posúdiť o sebe sám, teda viem na bubnoch ,ale
kažedmu sa páči niečo iné...nie?"
Miyavi sa stále len usmiaval ale zrazu sa Kai zarazil.
"Eeé...ty si sa pýtal či viem hrať tak ako vyzerám?"
"Hai."
"A to je jak? Jak k svetu? Či jak?"
"Tak zlato ,milo ,pekne...placho." -Prečo mi to hovorí?-
Nie to rozhodne nie ,ani jedno z toho." "Až na pekne!" ozval sa o
niekadial Aoi.
"No to možno ,ale milo ,zlato ,placho to rozhodne nie."
"Tak ako teda?Ukaž!"
"Ja nie...nie teraz...potom."
"Kedy potom? Prečo nie teraz?" Miyaviho úsmev Kaia upútal a nevedel
čo si má vymyslieť. Nakoniec,
keď mu nič nenapadlo povedal neisto: "Som hladný, idem variť."
Miyaviho úsmev zamenilo prekvapenie.
"Variť? Tu a teraz?
"Hej variť tu a teraz." otočil sa a mieril do "kuchine" (alebo do
kúta skušobne) a začal vybaľovat všeliaké
ovocie a iné jedlo. Miyavi zatial podišiel ku Aoimu.
"Ten Kai vyzerá byť simpaťák."
"Hej ,hej on je obyčajne taký smejo ale teraz si ho šokol a poriadne!
Len si ho chudáka dlho nedoberaj.
Trvalo nám kým sme našli dobrého bubeníka."
"Je naozaj taký dobrý?"
"Je." povedal jednoznačne.
"Potom som zvedavý. Má takú milučkú tvaričku!"
"Nehovor!"usmial sa šibalsky Aoi.
"Čo je? Veď môžem povedať čo si myslím."
"Môžeš ja len že toto si o všetkých nemyslíš"
"Priznávam ten chalan ma zaujam trochu viac ako ostatný. Čo by sa asi
stalo keby som ho tu
pred všetkými pobozkal?"
"Len to nie! Opakujem je to najlepší bubeník v okruhu celého
Japonska ak nie ďalej
a my ho nechceme stratiť."
"Mám chuť to spraviť. Vyzerá tak zlato!" s úsmevom pozeral na Kaia
ignorujúc poslednú vetu.
"Haló! Počúvaš ma? tohoto bubeníka by sme už chceli mať
nastálo."
"Veď ho nejdem zjesť z jedného bozku ešte nikto neumrel. Snehulienke
to dokonca priviedlo
k životu!"
"Komu? Ah... Mne je to jedno! Viem že nemá cenu presviečať ťa."
"Ďakujem! Za tento argument to neurobím. Budem musieť ísť ale
predtým ťa chcem poprosiť o láskavosť.